2. Turingov príbeh
14. Februára 1946, presne 6 mesiacov po Japonskej kapitulacii, začala Univerzita v Pennsylvánii používať prvý programovateľný počítač – Electronic Numeric Integrator and Calculator (skrátene ENIAC).Supermoderný počítač, ktorý stál americkú armádu 500,000 $ a slúžil na výpočty tabuliek pre artilériu.Bol to kolosálny stroj vážiaci 30 ton a vyžadoval 63 metrov štvorcových plochy pre umiestnenie.V jeho útrobách sa nachádzalo viac ako 1,500 mechanických relé cievok a 17,000 elektróniek – automatizovaných prepínačov, ktoré ENIACu umožňovali vykonať inštrukcie a vypočítať kalkulácie. Nakoľko nemal displej ani klávesnicu, inštrukcie sa doň vkladali pomocou takzvaných “štítkov”. ENIAC odpovedal vytlačením ďalšieho štítka s odpoveďou.Ten sa následne vložil do elektronického zariadenia firmy IBM aby informáciu zo štítku preložil do “ľudskej reči”. Média ENIAC heroicky nazývali “gigantický mozog”.
Mnoho počítačových vedcov už v tých časoch snívalo o vytvorení umelej inteligencie.Medzi najpoprednejších z nich patrili Britský matematik Alan Turing a Americký počítačový expert Claude Shannon.Tento pár spoločne pracoval počas vojny na dešifrovaní kódovej komunikácie, ktorú používali Nemecké ponorky U-boats. Ich nápady a teórie začali formovať základy modernej výpočtovej techniky. V umelej inteligencií videli najvyšší cieľ počítačovej vedy a zhodli sa na tom, že vytvoriť počítač, ktorý porazí človeka v šachu, bude dôležitým krokom vpred pri realizácií tohto vedeckého sna.
Stolné hry boli jednoduchou výzvou a nástrojom pre výskum umelej inteligencie. Zatiaľ čo pravidlá šachu sú priamočiare, variácia všetkých možných pohybov a situácií by znamenala že aj keď by počítač dokázal zahrať milión hier šachu každú sekundu, zabralo by 10 108 rokov kým by vykonal všetky možné verzie hry. Výsledkom tohto zistenia bolo, že akýkoľvek počítač, ktorý má poraziť experta v šachu, bude musieť vedieť predvídať a reagovať na hráčove pohyby inteligentnejším spôsobom. Ako Shannon uviedol v roku 1950 vo svojom zápisku : “Hoci to možno nemá praktický význam, otázka (šachovej hry) je teoretického záujmu a je tu nádej, že úspešné riešenie tohto problému bude pôsobiť ako klin na iné problémy podobného charakteru a väčšieho významu.”
V roku 1947 sa Turing stal prvým kto napísal program počítačového šachu. Avšak tento kód bol príliš náročný a počítače, ktoré v tej dobe existovali, by ho nedokázali spustiť. Nakoniec sa v roku 1952 Turing rozhodol obnoviť testovanie svojho kódu a zahral si šach so svojim kolegom, kde predstieral že je počítač. (Hral podľa inštrukcií vo svojom kóde aby simuloval správanie počítača. p.a.) Po hodinách napodobňovania počítačového kódu, Turing so svojim kolegom prehral. Nikdy nedostal príležitosť implementovať svoje nápady priamo na počítač. V rovnakom roku kedy s kolegom testoval svoj program bol zatknutý a obvinený z homosexuality. O dva roky neskôr, po tom ako sa mu vedecký inštitút vyhýbal pre jeho sexuálnu orientáciu, spáchal samovraždu zjedením jablka napusteného kyanidom.
Napriek Turingovmu predčasnému odchodu, vedci ako Shannon a Alex Bernstein strávili veľkú časť päťdesiatych rokov skúmaním umelej inteligencie učením počítače hrať hry. Kým šach zostal konečným testom, iný priniesli na počítačoch aj jednoduchšie hry k životu…
