3. „Desivý“ stroj
V roku 1951 vláda Spojeného kráľovstva spustila “Festival of Britain”, celoročnú udalosť, ktorá mala povzbudiť a dať nádej populácií vzpamätávajúcej sa z následkov Druhej Svetovej Vojny. Dúfali že v mestách, obzvlášť Londýne, stále zdevastovanom ruinami a bombovými krátermi, oslavy umenia, vedy a kultúry presvedčia populáciu že svetlejšie časy sú na obzore. Herbert Morrison, zástupca predsedu vlády, ktorý dohliadal na organizáciu festivalu, prirovnal tieto oslavy k “toniku pre celý národ”.
Britská počítačová spoločnosť Ferranti prisľúbila vláde že prispeje k festivalovej “Exhibition of Science” v Južnom Kensingtone v Londýne. Ale koncom roku 1950, len pár týždňov do začiatku festivalu, Ferranti stále nemali nič pre výstavu pripravené. Na záchranu prišiel Austrálsky zamestnanec firmy, John Bennett. Navrhol vytvoriť počítač, ktorý bude hrať hru Nim. V tejto jednoduchej spoločenskej hre majú hráči pred sebou niekoľko kôpok so žetónmi. Každý hráč, ktorý je práve na ťahu, musí z jednej z nich zobrať aspoň jeden alebo viac žetónov. Ten kto odstráni posledný vyhráva. Bennett čerpal inšpiráciu z Nimatronu, elektromechanického zariadenia, predstaveného na svetovom veľtrhu v New York City roku 1940. Napriek návrhom spoločnosti Ferranti vytvoriť počítač na ktorom bude možné hrať hru, Bennettov cieľ nebola zábava, ale demonštrácia matematických schopností počítačov.A práve hra Nim, založená na matematickom princípe, sa na to skvele hodila. Ale aj samotná sprievodná knižka, ktorá bola pre počítač Nimrod spísaná, ťažko vysvetlila že práve matematika a nie zábava je účelom tohto stroja: “Môže sa zdať že tvoriť stroje hrajúce hry je mrhanie našim časom. Ale nie je to pravda, nakoľko teória hier je extrémne komplexná a počítač, ktorý dokáže hrať komplexnú hru, môže byť naprogramovaný aby riešil aj veľmi komplexné praktické problémy.”
Práce na skonštruovaní Nimrod-u začali 1. Decembra 1950 s inžinierom Raymondom Stuartom-Williamsom, ktorý priviedol Bennettov dizajn do reality. 12. Apríla 1951 bol Nimrod dokončený. Bola to obrovská mašina, viac ako 3,5 metra široká, 1,5 metra vysoká a 2,7 metra hrubá. Avšak počítač na ktorom hra bežala tvoril len menej ako 2 percentá z tejto veľkosti. Tento rozmer bol následkom množstva vákuových elektróniek, predstavujúcich žetóny v hre Nim. Výsledný exponát mal premiéru 5. Mája 1951 a chválil sa že je “rýchlejší ako si myslíte” čím vyzýval publikum aby si prišlo zmerať svoje logické sily s “elektronickým mozgom” od Ferranti. Napriek snahám, publikum prehrávalo. Len zopár účastníkov prejavilo záujem o matematické a vedecké pozadie hry. Chceli sa jednoducho len zabaviť. “Väčšina publika len ticho a spokojne civela na blikajúce svetielka a bola fascinovaná”, povedal Bennet.
Reportér rádia BBC Paul Jennings opísal vo svojej reportáži z výstavy Nimrod ako skľučujúci alebo zastrašujúci stroj: “Ako každý iný, aj ja som sa zastavil pred elektrickým mozgom, alebo ako ho oni radšej nazývajú, Nimrod Digitálny Počítač. Vyzerá ako obrovská šedá chladnička … je absolútne desivý … predpokladám že na ďalšej výstave budú mať skutočné hromady žetónov a zo stroja vyjdu hrôzostrašné oceľové ruky aby ich zdvihli.”
V Októbri po skončení Festivalu Británie sa Nimrod prišiel predviesť ešte do Nemecka na Berlin Industrial Show kde zožal podobnú odozvu. Dokonca si s ním prišiel zmerať sily aj Západonemecký minister financií Ludwig Erhard. Bezúspešne. S dojmom, ktorý na publiku zanechal, Ferranti Nimrod po výstave rozobrali a vrátili sa k práci na serióznejších projektoch.
